Bystrická župa trvá na mýtnych bránach pre kamióny
Župa chce ochrániť cesty druhej a tretej triedy. Obmedzenia by mali platiť od januára, najneskôr od februára.
BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrická župa už rokuje s dopravcami ČESMAD a UNAS o tom, že ich nákladné autá nepustí na niektoré cesty.
Zhodli sa zatiaľ len na zákaze tranzitu na súbežných cestách s prvou triedou. Obmedzenia by mali platiť od januára, najneskôr od februára budúceho roku.
Župan Vladimír Maňka (Smer) navrhuje legislatívne zmeny: buď uzavretie približne 400 kilometrov ciest druhej a tretej triedy pre kamióny nad 12 ton a zvýšenie pokút za porušenie zákazu, alebo inštalovanie mýtnych brán a spoplatnenie týchto úsekov.
Dôvodom návrhu je obchádzanie doteraz spoplatnených úsekov a ochrana župných ciest pred ťažkými kamiónmi.
Trvajú na svojom
- buď uzavrú asi 400 kilometrov ciest druhej a tretej triedy pre kamióny nad 12 ton;
- alebo inštalujú mýtne brány a tieto úseky spoplatnia.
„Župa trvá na tom, čo navrhla. Veľa kompromisov sa nepodarilo uzavrieť,“ povedal včera Juraj Rosa z Únie autodopravcov Slovenska (UNAS).
Autodopravcovia nesúhlasia so zákazom pre niektoré úseky II. a III. triedy. Znamená to pre nich obchádzky od 50 do sto kilometrov. „Tam, kde sa nevieme zhodnúť na zákazoch, chce župa úseky spoplatniť mýtom,“ hovorí Rosa.
Ešte predtým chce župa približne tri mesiace monitorovať pohyb kamiónov po cestách II. a III. triedy s plošnou nulovou sadzbou mýta. „Na tomto sme sa zhodli s dopravcami. Zrátajme to a uvidíme, ktoré zmeny budú najlepšie,“ konštatoval Maňka.
Do úvahy prichádza spoplatnenie úsekov ciest druhej a tretej triedy s mýtnymi bránami. Ak by bol výber mýta vyšší ako náklady na inštaláciu a prevádzku brán, rozdiel by bol ziskom župy, ak nižší, rozdiel by župa doplácala Národnej diaľničnej spoločnosti.
Ďalšími variantmi sú online monitorované zákazové značky, platenie na súbehoch ciest so spoplatnenými úsekmi, spoplatnenie intravilánov miest, zvýšenie pokút za porušenie zákazu na tisíc až 1500 eur, zvýšenie mýta, ktoré by zvýhodňovalo ekologickú dopravu a tých, ktorí robia veľké výkony.
„Župa nechce akceptovať argument, že ak vyhodíme dopravu z ciest II. a III. triedy, tak neúmerne zaťažíme I. triedu. Podľa nich nové zaťaženie cesty prvej triedy znesú. V správach som počul o neúmernej záťaži dediny Mýtna a praskaní domov,“ hovorí Rosa a predpokladá protesty ľudí z obcí, ktorými vedú cesty prvej triedy.
Skratky spoplatnia
„Nie je možné neustále rozširovať zákazy jázd po cestách II. a III. triedy a nekompenzovať ich znížením daní z motorových vozidiel, ktoré sú jedny z najvyšších v Európskej únii,“ hovorí zasa prezident Ľubomír Honíšek.
Dopravcovia neakceptovali obmedzenia tranzitu na troch úsekoch, ktoré spájajú Banskobystrický s Nitrianskym a Trenčianskym samosprávnym krajom.
Peter Homola, vedúci oddelenia cestnej infraštruktúry banskobystrickej župy pripustil, že dve z ciest sú prirodzenými skratkami a budú hľadať riešenie. Tým by malo byť spoplatnenie týchto ciest výberom mýta a výhľadovo ich preradenie do siete ciest I. triedy.
Čítajte viac:http://bystrica.sme.sk/c/6886350/bystricka-zupa-trva-na-mytnych-branach-pre-kamiony.html#ixzz2acAiEWnD
31.7.2013
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ROZHOVOR
Záujmové združenia
Zastať sa dopravcov
Na výročnej januárovej členskej schôdzi Únie autodopravcov Slovenska (UNAS), dovtedajšie vedenie odstúpilo a bolo zvolené nové 5-členné predsedníctvo. To si zo svojich radov zvolilo za predsedníčku Ingrid Rosovú (42), ktorú sme požiadali o rozhovor.
Pre rok 2010 ste skončili v rámci 11. ročníka Podnikateľky Slovenska v hlavnej kategórii na 3. mieste. Čo vás viedlo ísť práve do oblasti cestnej dopravy?
Istým spôsobom aj náhoda. Aj keď rodičia pracovali v oblasti cestnej dopravy, a už ako dieťa som poznala autobus, či kamión a starosti okolo nich. Pracovala som v bývalej špedičke CT Cargo a od začiatku v pobočke Nagel Slovensko. Vyškolená som bola teda z každej strany. Svojho času som dostala ponuku založiť a viesť dopravnú firmu. Majitelia si kúpili nákladné vozidlá a predpokladali, že budú veľmi dobre zarábať. Keď však začínate, musíte veľa investovať a peniaze z cestnej dopravy sa vám vrátia až po rokoch veľkej driny. Keď majitelia nemali taký zisk, ako predpokladali, chceli s firmou skončiť. Pre mňa to bola príležitosť ju odkúpiť a byť vo vlastnom. Aj keď dnes to nie je tak, ako pred 20 rokmi. Dopravcovia krachujú. Sektor na Slovensku je v porovnaní so susedmi vôbec nekonkurencieschopný.
Čo vás drží potom pri robote? Akú máte motiváciu?
Som adrenalínový typ. (Smiech) Každopádne poteší ma každý dobre zrealizovaný obchod a hlavne, ak je aj zaplatený. Taktiež je veľmi dôležité ak mám na trhu takého obchodného partnera, s ktorým môžem komunikovať na rovnocennej úrovni. Na Slovensku je dopravca bitý z každej strany. Je zaužívané povedomie, že v prvom rade je to podvodník, ktorý obchádza dane, a zo strany objednávateľa prepráv je nezriedka braný ako podriadený zamestnanec. Vybudovať si korektné kontakty je na Slovensku problém. Čo ma teší je, že vo firme mám dobrý kolektív, musím si zaklopať.
Ste novou predsedníčkou UNAS-u. Nie je jednoduché dať sa na politiku. Je podľa vás dôležité nejakým spôsobom sa angažovať? Môžete sa venovať predsa len firme...
Určite. Musíme sa angažovať. Aj keď som nebola predsedníčka chodila som na niektoré rokovania únie s ministerstvom dopravy. A bola som prekvapená, že znalosť problémov cestnej dopravy je malá. Preto sa treba angažovať a presviedčať ľudí štátneho a samosprávneho aparátu, aká je realita v praxi. Keby sme čakali, čo nám len štátna správa uzákoní, už by sme tu ako dopravcovia neboli. Treba neustále na otvorené otázky búšiť, pretože aj politici a úradníci chcú mať pokoj a robia kompromisy. A kto sa neozýva, ťahá za kratší koniec.
Do ktorých otázok treba podľa vás napríklad búšiť?
Napríklad do riešenia zákazových značiek pre vozidlá nad 12 t na cestách II. a III. triedy. Zákazy zasa len likvidujú našich ľudí. Pritom cestní dopravcovia platia obrovské sumy na daniach z vozidiel, z ktorých sa financuje celý chod samospráv, nielen cesty. Povedzte mi, čo bude, keď nebudú slovenskí dopravcovia? Kto zaplatí dane, z čoho bude mať samospráva príjmy? Chceme tiež znížiť daň z motorových vozidiel o 70 %. Tá je v súčasnosti jedna z najvyšších v Európe. V Nemecku sa pohybuje napríklad na úrovni 960 eur, u nás v priemere 2 200 eur pre návesovú súpravu. Na Slovensku máme najvyšší podiel spoplatnených ciest elektronickým mýtom (4,8 %), kým v Nemecku je to 1,9 % a napríklad v Rakúsku 2,1 %. Chceme znížiť sadzby mýta na cestách I. triedy, ktoré priamo vplývajú na zlú situáciu autodopravcov. Nezanedbateľná je pre nás aj diferenciácia výšky pokút na úseku mýta podľa ich závažnosti. Myslíme si, že aj na Slovensku by sme mohli mať navýšenú najvyššiu prípustnú hmotnosť na 48 t zo súčasných 40 t a urgentne treba riešiť nutnosť zaťaženia pri kontrole účinku prevádzkových bŕzd v rámci STK.
Čo v Únii autodopravcov Slovenska zachováte, čo chcete priniesť nové?
Založili sme novú procesno-právnu skupinu, ktorá sa vyslovene bude zameriavať len na právne otázky, ktoré sa týkajú združenia. Podali sme viaceré podnety aj na európskej úrovni, preto ich treba sledovať a dotiahnuť. Nové predsedníctvo chce rozprúdiť členské aktivity. Máme rozpracovanú agendu, ktorá tak, ako v období štrajkov určuje koordinátorov, ktorí budú pôsobiť v regiónoch. Tí budú komunikovať s členmi vo svojej oblasti, riešiť problémy, vymieňať si informácie, stretávať sa. Od koordinátorov pôjde výstup predsedníctvu, ktoré bude otázky riešiť voči štátnym i samosprávnym organizáciám. Musíme sa zomknúť opäť tak, ako pred dvomi rokmi. Ľudia sú už demotivovaní. Často pozerajú, či im niečo príde na účet alebo nie, už nevládzu bojovať a niečo riešiť .
Neodradilo vás, že bývalé vedenie pri odstúpení skonštatovalo, že práca bola vyčerpávajúca a je už unavené?
Nie. Aj keď som bola doteraz členkou únie, chodila som s vedením na rokovania. Takže nešla som úplne do neznámeho prostredia a vedela som, čo ma čaká. Akurát teraz mám väčšiu zodpovednosť, pretože nemôžete každému vyhovieť. Áno ide o prácu navyše popri vedení vlastnej firmy, ale nebojím sa jej.
Prečo ste svojho času vstúpili do UNAS-u?
Práve preto, čo začal robiť. Ešte nebol ani založený, a už ľudia mrzli na Rožňavskej ulici v Bratislave. Na začiatku to bolo o pár správnych ľuďoch. Každý z nich poznal ďalších, ktorí prišli. Bola to sila, ako nám ľudia držali palce a dodnes nie som presvedčená, že bolo dobre, keď sme odtiaľ odišli. Ak by sme ostali, mohli sme dosiahnuť aspoň niečo. Vtedy sme riešenie vecí spustili, ale nepomohlo nám to. UNAS si ma získal srdcom bojovať za veci pre dopravcov.
Vzťahy medzi vedeniami ČESMAD-u a UNAS-u boli svojho času napäté. Viete si spoluprácu vôbec predstaviť?
Myslím, že je možná. Z vyjadrení prezidenta združenia pána Jančoviča vyplýva, že majú agendu, ktorú sme nastolili v čase, keď sme začali na Rožňavskej ulici a zakladal sa UNAS. Vtedy to vyzeralo, že ČESMAD s nami vedie tichú vojnu. Teraz sa podľa mňa karta otočila a postrehli, že situácia v doprave je veľmi zlá. Prienik agendy medzi našimi subjektmi tu je. Rokovaniam sa určite nebudeme vyhýbať. Spoluprácu si viem predstaviť, pretože to, čo robíme je pre všetkých dopravcov.
U časti verejnosti a politikov máte imidž, že ste radikálni dopravcovia, ktorí všetko blokujú, vyvíjajú nátlak a okamžite štrajkujú a nerokujú. Vidíte to tak aj vy?
Určite nie. Štrajk je posledná možnosť, ak ide o závažné problémy, ktoré môžu ohroziť podstatu živobytia firiem, a ak sa pritom niekto rokovaniam na riešenie problému vyhýba alebo ich dlho naťahuje. Vtedy naozaj iná možnosť nie je. Nepovedala by som, že sme vyslovene tí, ktorí len štrajkujú. Ale keď nie je na výber, máme z pohľadu ohrozenia svojej existencie odvahu ísť do štrajku. Nemôžeme čakať na zázrak, kávičkovať alebo počítať, že sa niečo vyrieši samé. Áno, nemáme problém rokovať, ale potrebujeme problémy riešiť, nie odkladať. To je na Slovensku národný šport. Presúvať riešenia z jedného ministerstva na druhé, z jedného úradníka na ďalšieho, pričom výsledkom sú len hodiny rozprávania. Treba hľadať alternatívy, aj my chceme radšej vždy rokovať. Len ČESMAD sa dopravcov, keď veľmi horelo, nezastal. My sme to urobili, aj za cenu blokády Rožňavskej ulice. A nakoniec pozrite sa, dnes štrajkujú aj lekári, učitelia...
Čo chcete robiť pre získavanie a udržiavanie svojich členov? Jedna vec je lobing, druhou ekonomická činnosť.
Možno z istého pohľadu, čím viac členov, tým lepšie. Ale robiť nejakú bilboardovú kampaň alebo inzerciu nemá zmysel. Ľudia musia vidieť, že pre nich niečo robíte. Ak to vidia, tak prídu. Snažíme sa pomáhať dopravcom aj bez poplatkov. Máme dobrovoľné členské. Každý zaplatí podľa svojich možností. Ľudia peniaze nemajú, a my nemôžeme čakať zázraky. Projekty ekonomického charakteru máme rozpracované a určite prídu. Sme však mladá organizácia a našou prvoradou snahou bola úprava legislatívy tak, aby sa na Slovensku dalo podnikať a slušne žiť, nie živoriť.
Raster:
AGENDA NOVÉHO VEDENIA UNAS
- Zníženie dĺžky spoplatnenej infraštruktúry mýtom
- Zníženie sadzieb mýta na cestách I. triedy
- Odstupňovanie výšky pokút na úseku mýta podľa závažnosti
- Zníženie daní z motorových vozidiel
- Zníženie spotrebnej dane z motorovej nafty
- Zvýšenie najvyššej prípustnej hmotnosti
- Úprava zákona č. 725/2004 Z. z. v otázke váženia a naloženia pri STK
Text: Roman Kment, foto: archív I.R.