Cestná nákladná a autobusová doprava (ďalej len doprava) je v gescii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Pre záchranu dopravy v SR je nutné vytvoriť také podmienky, aby bol slovenský dopravca konkurencieschopný a preto:
1. Navrhujeme zníženie podielu spoplatnených ciest
2. Navrhujeme zníženie sadzieb mýta na cestách 1. triedy
3. Navrhujeme diferencovať výšku pokút podľa závažnosti jej uloženia
4. Znížiť daň z motorových vozidiel
5. Navrhujeme znížiť spotrebnú daň z minerálnych palív
6. Navrhujeme navýšenie najväčšej prípustnej hmotnosti
7. Navrhujeme úpravu Smernice ku Zákonu č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách
1. Navrhujeme zníženie podielu spoplatnených ciest
Slovensko má najvyšší podiel spoplatnených ciest spomedzi krajín so zavedeným el. mýtom, čo okrem cestnej nákladnej dopravy výrazne postihlo aj cestovný ruch a turizmus. Autobusoví prepravcovia hlásia po zavedení el. mýta úbytok (v niektorých prípadoch dokonca úplné ukončenie) prepráv zahraničných turistov do lokalít ako Vysoké Tatry, Slovenský raj, Krásna Hôrka, Betliar, Bojnice a nárast prepráv turistov do lokalít ako Rakúskych Álp, Rumunska, Srbska atď.
2. Navrhujeme zníženie sadzieb mýta na cestách 1. triedy
Vychádzajúc z prílohy Sadzby mýta je zrejmé vysoké spoplatnenie ciest 1. triedy a vysoká sadzba na km (dvojnásobná oproti Česku), čo má za následok krach veľkého množstva dopravných spoločností, ako aj rušenie autobusových diaľkových liniek z dôvodu nerentability.
Ako príklad uvádzame sadzbu mýta vozidla s 5 nápravami, hmotnosťou 40 ton, emisnou triedou Euro 6 na 1 km:
3. Navrhujeme diferencovať výšku pokút podľa závažnosti jej uloženia
V oblasti pokút vôbec nie je riešený rozdiel medzi úmyselným a neúmyselným zavinením, teda porušením zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za úmyselné porušenie považujeme napr. jazdu s rušičkou odpočtu kreditu, resp. jazdu bez palubnej jednotky. V takomto prípade je výška pokuty adekvátna priestupku. Za neúmyselné ale musíme považovať napr. nefunkčnosť systému dobíjania, kedy nie je možné kredit dobiť, či poruchu palubnej jednotky (OBU). Navrhujeme preto rozdiferencovať výšku pokút podľa závažnosti priestupku a zaviesť do praxe nový sadzobník pokút, ktorý bude tieto skutočnosti zohľadňovať.
4. Znížiť daň z motorových vozidiel
V súčasnosti má Slovensko najvyššiu daň z motorových vozidiel v Európe. Vo všetkých krajinách po zavedení elektronického mýta bola daň z motorových vozidiel znížená. Ako príklad uvádzame výšku dane vozidla z (predchádzajúceho príkladu) pred a po zavedení mýta (pri zohľadnení, že pred zavedením mýta neboli vozidlá Euro 6 a v Česku boli veľmi rozdielne sadzby podľa emisných tried):
Chceme upozorniť na to, že niektoré štáty ako napr. Nemecko a Česko vyčlenili istú pomoc dopravcom z dôvodu kompenzácie zavedenia el. mýta, napr. nemecká prepravcovská spoločnosť De Minimis – podpora pre ekologizáciu a bezpečnosť v doprave, školenia a pod. Okrem toho, rozdielne sadzby podľa krajov sú diskriminačné a nie sú účelovo viazané na opravu a údržbu ciest, ako boli pôvodne deklarované. Župy sa netaja, že z týchto príjmov financujú zdravotníctvo a školstvo, čo sa tým pádom míňa pôvodnému zámeru využiť tieto prostriedky na udržiavanie ciest v zjazdnom stave z hľadiska BOZP pre osobnú i nákladnú dopravu.
Navrhujeme preto daň z motorových vozidiel znížiť, a to o 70%, aby sme sa dostali na európsky priemer a úroveň okolitých štátov, ktoré tak isto ako my platia cestné mýto za diaľničné úseky a za cesty pre motorové vozidlá (cesty I. triedy), nie však za prejazd ciest II. a III. triedy (na ktoré sa ale tiež vzťahuje spomínaná cestná daň z ich motorových vozidiel). U nás sa daň z motorových vozidiel samozrejme tiež vzťahuje aj na cesty II. a III. triedy, avšak prejazd týmito cestami je u nás výrazne obmedzený označením zákazu vjazdu pre nákladné motorové vozidlá nad 12 ton (resp. nad 10m dĺžky), čo pokladáme za účelovú diskrimináciu a preto požadujeme tento zákaz celoplošne zrušiť, aby sme sa priblížili pravidlám platným v EU, resp. povoliť vjazd na predmetné zakázané úseky vozidlám, ktorých vlastníci platia daň z motorových vozidiel na území SR.
5. Navrhujeme znížiť spotrebnú daň z minerálnych palív
Napriek jej zníženiu v januári 2010 je stále vysoká. Spotrebná daň predstavuje nezanedbateľný nástroj príjmov štátneho rozpočtu v SR a preto by sa mali hľadať riešenia, ktoré povedú k tomu, že slovenskí (ale aj zahraniční - tranzitujúci ) dopravcovia budú čerpať motorovú naftu najmä na území SR a tým prispievať do štátneho rozpočtu. Preto navrhujeme zníženie sadzby z terajších 368€/1000 l. na 330€/1000 l. Pre porovnanie: (Poľsko - 327,11€, Maďarsko 355,49€)
6. Navrhujeme navýšenie najväčšej prípustnej hmotnosti
- Navýšenie najväčšej prípustnej hmotnosti v nariadení vlády č.349/2009 Z.z. v prílohe č.1, bod 2. odsek i, na 48,00 ton zo súčasných 40,00 ton : v súlade so smernicou rady 96/53/Es z 25.júla 1996, zmenenou a doplnenou smernicou európskeho parlamentu a rady 2002/7/Es z 18.2.2002 ( funguje v Českej republike vo vyhláške ministerstva dopravy a spojov 341/2002 Sb).
- Povolenie prepráv nadrozmerných nákladov podľa českej legislatívy s akceptáciou správnych poplatkov ( položka č.35 zák.č. 634/2004 Sb).
7. Navrhujeme úpravu Smernice ku Zákonu č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách
Od 1. februára 2012 nastala zmena pre vozidlá kategórií M, N a O s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Vozidlá musia byť na STK kontrolovane zaťažené (kategórie M a N – 60%, O – 40%). Nutnosť zaťaženia vozidiel vyplýva z postupu kontroly účinku prevádzkovej brzdy vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony podľa normy ISO 21069. Smernica 2010/48/EÚ určuje všetkým členským štátom Európskej únie povinnosť prispôsobiť tejto norme kontrolu bŕzd vykonávanú v rámci pravidelnej technickej kontroly.
- Navrhujeme : dočasné pozastavenie tejto podmienky kontrolovaného zaťaženia pri technickej kontrole, zároveň žiadame STK o ústretovosť a zabezpečenie potrebného vybavenia na simuláciu zaťaženia v STK, a tým kontrolu účinku prevádzkovej brzdy. Uvedené požiadavky vyplývajú zo zbytočne zvýšených finančných nákladov pri nakládkach vozidiel pristavených ku STK a sú kompromisným riešením medzi dopravcami a smernicami EÚ, ako i stanicami STK, z dôvodu poruchovosti ich kontrolných zariadení pri prevádzke pod nadmerným zaťažením.